Plánovaný rozvoj

Letisko Žilina v Dolnom Hričove slúži pre potreby regiónu severozápadného Slovenska (mestá Trenčín, Pov. Bystrica, Púchov, Žilina, Kysuce, Orava, Martin, Ružomberok), ktorý má približne 1,2 mil. obyvateľov a je po Bratislave a Košiciach tretím ekonomicko – hospodárskym centrom Slovenska. Táto oblasť je súčasťou Euroregiónu Beskydy.

Význam žilinského letiska je v uľahčení prístupu najmä pre zahraničnú podnikateľskú klientelu z dôvodu vstupu zahraničných investícií a obchodných kooperácií s firmami v Žilinskom kraji. Všetky väčšie investície v kraji sa doteraz nezaobišli bez leteckej dopravy (INA Kysuce, Volkswagen Martin, SCP Ružomberok, Johnson-Controls Martin, Tesco Žilina, Ecco Slovakia Martin, AVC Čadca, atď.). Nemenej dôležité sú aj návštevy zahraničných podnikateľov pri rokovaniach o exporte našich firiem. Tento trend naďalej pokračuje a v súčasnosti sa už príležitostne vykonáva aj nákladná letecká doprava. Záujem zahraničných investorov o aktivity v regióne severozápadného Slovenska je vysoký. Objem priamych zahraničných investícií je v tomto regióne na treťom mieste v SR po Bratislave a Košiciach.

V menšej miere sa vykonávajú i lety v aktívnom cestovnom ruchu, ale možno očakávať rast letov najmä pre kúpeľníctvo (Rajecké Teplice, Bešeňová, Bojnice, Trenč. Teplice…), turistiku (Vrátna, Martinské Hole, …) aj výstavníctvo. Taktiež aktéri významných medzinárodných športových podujatí využívajú leteckú dopravu. Zavedenie pravidelnej dopravy umožnilo aj vykonávanie odletov zo Žiliny na dovolenky v Stredomorí.

Ekonomický efekt regionálneho letiska nastáva aktívnym prepojením na miestnu ekonomiku. Ako súčasť dopravnej infraštruktúry sa prejavuje v podpore hospodárskeho rozvoja svojej spádovej oblasti. Funkčné letisko podporuje styk so svetom, vstup zahraničného kapitálu do ekonomiky regiónu, podporuje vytváranie pracovných miezd a rozvoj terciálnej sféry. Samotné letisko je hospodárne až z dostatočných leteckých výkonov a ďalších doplnkových služieb pre cestujúcich, posádky, letecké spoločnosti a ďalších používateľov letiska.

Výsledný synergický efekt prepojenia letisko-región má priaznivý dopad na ďalší ekonomický rozvoj obidvoch strán.

Argumenty a skúsenosti z európskych regiónov boli impulzom na vytvorenie projektu letiskovej priemyselnej zóny v lokalite Letiska Žilina v Dolnom Hričove, ktorá leží v „dopravnom strede“ Slovenska.

Letisko Žilina sa nachádza na križovatke významných európskych koridorov - železničnej, cestnej a v budúcnosti i vodnej dopravy. Areál letiska a celá lokalita má priame napojenie na diaľnicu D1, teda juh-sever SR. V tomto mieste bude i diaľničná križovatka a začiatok diaľnice D3 v smere na východ SR. Zároveň touto lokalitou prechádza hlavná železničná trať Bratislava – Žilina, na ktorú je možné pripojenie v súčasnej prekládkovej stanici Dolný Hričov.

Vzájomné prepojenie letisko – diaľnica – železnica vytvára ideálne miesto pre vytvorenie priemyselnej zóny s aktivitami v oblasti priemyslu, dopravy, cestovného ruchu…

Pripravovaný projekt je zameraný na rozvoj letiska a blízkeho okolia a cieľom projektu je:

Funkčné a priestorové členenie:

A. OBČIANSKA VYBAVENNOSŤ

A1 Terminál (vybavovacia budova pre cestujúcich):

Letiskový terminál je situovaný do centra letiskového komplexu medzi budovy dnešného Aeroklubu a novo navrhovanú budovu Cargo, s priamym napojením na letiskovú plochu. Má priame pešie prepojenie s hotelovým komplexom, s ktorým má spoločné parkovisko (500 os. áut + 5 autobusov).

Veľkosť terminálu je odvodená z predpokladanej potreby na počet 310.000 vybavených cestujúcich v roku 2018. Výstavba terminálu sa predpokladá postupne v etapách od stredu objektu tak, aby sa predišlo provizóriám.

Oblý pôdorysný tvar hotela a terminálu bol zvolený preto, aby odlíšil prevádzky určené verejnosti od pravouhlých budov priemyslu a letiska.Pôdorysný tvar terminálu je segmentový oblúk, má 2 terasovito usporiadané podlažia a presklený stredný vstupný modul, s výškou štyroch podlaží. Stredný modul tvorí átrium – letiskovú halu pre cestujúcich. Ľavé krídlo je určené príletom a pravé odletom. Na konci segmentov budú kancelárie, v strednom module po obvode na 3. a 4. podlaží bude reštaurácia, s možnosťou výhľadu na letiskovú plochu.

A2 Hotelový komplex:

Hotelový komplex je situovaný oproti terminálu s malým posunom, vľavo od diaľničného privádzača, kde bude dobre viditeľný z diaľnice. Biokoridor ho zároveň oddeľuje od priemyselnej zóny „priemysel východ“. Predstavuje zastavanú plochu približne 1,7 ha. Tvorí ho budova hotelu s kapacitou 250 až 300 lôžok , budova kongresového centra, 3 tenisové kurty (orientácia SJ), minigolf a zeleň. Parkovisko pre 500 osobných áut a 5 autobusov je určené spoločne pre hotel a pre terminál.

Pri navrhovaní polohy hotela sa zohľadňovalo: ochranné pásma diaľnice, biokoridor a jeho ochranné pásmo, orientácia k svetovým stranám a priame pešie prepojenie s terminálom.

Pôdorysne je navrhovaný v segmentovom tvare oblúka a má terasovité usporiadanie jednotlivých podlaží tak, že každé nasledujúce podlažie má menšiu pôdorysnú plochu. Stredný vstupný modul hotela končí vo výške 9. podlažia a tvorí átrium, v ktorom sa budú nachádzať recepcia, schodisko a výťahy. Dve bočné osovo symetrické krídla hotela budú obsahovať v prvých dvoch podlažiach reštauráciu, snack bar, denný bar a ich zázemia, od 3. podlažia nahor zase hotelové izby, riešené po oboch stranách stredovej chodby. Apartmány budú na konci chodieb a využívajú terasovité usporiadanie podlaží. Bazén so zázemím sa uvažuje v suteréne pod kongresovým centrom.

Kongresové centrum má tvar mnohouholníka, prepojeného so strednou časťou hotela. Po jeho pravej a ľavej strane sú 2 nízke krídla, obsahujúce zázemie kongresového centra. Kapacita kongresového centra korešponduje s kapacitou hotela. Hotel a kongresové centrum budú mať spoločné vstupné priestory.

A3 Motorest + čerpacia stanica PHM:

Vpravo od diaľničného privádzača sa navrhuje diaľničné odpočívadlo (1,9 ha ).

Bude tu čerpacia stanica pre osobné autá a TIR, ďalej motorest kapacitou 50 stoličiek , autoumyváreň a parkovanie pre 40 osobných áut a 20 TIR.

Predpokladá sa, že v skladových priestoroch čerpacej stanice budú zásoby leteckých pohonných hmôt, ktoré budú k lietadlám privážané automobilovou cisternou.

A4 Golfový klub:

Vstupnou bránou na golfové ihrisko je golfový klub. Nachádza sa medzi zónami priemyslu „rezerva priemysel sever I. a II.“ Rozkladá sa na ploche 2.4 ha. Pôdorys je zhruba trojuholník, má 3 podlažia a škrupinovité prekrytie, pripomínajúce 2 plachty plachetnice s dominantnou rozhľadňou.

Pred golfovým klubom je navrhnuté parkovisko pre cca 60 osobných áut.

B. LETISKO

Existujúce objekty:

Navrhované nové objekty:

B4 administratíva - 2-3 podlažný objekt situovaný medzi riadiacu vežu a hangár, ako rezerva pre rozšírenie činností prevádzky letiska.

B5 cargo (vybavovanie leteckého nákladu) - navrhované medzi terminálom a colnými skladmi, napojený priamo na letiskovú plochu. Dôležitá je aj priama náväznosť letisková plocha – cargo – colné sklady. Okolo carga sa nachádza dostatočne veľká manipulačná plocha. Cargo bude zaberať plochu 0,8 ha.
Samotný objekt s rozmermi 84 x 30 x 9m bude architektonicky korešpondovať s ostatnými objektmi – halami priemyselného parku.

Objekty patriace Žilinskej univerzite (ŽU).

K súčasným objektom Žilinskej univerzity pre potreby leteckej školy (B6-B9) je navrhovaný nový prevádzkový objekt (B10). Tento je určený pre rozšírenie vyučovacích možností univerzity a je napojený na existujúce objekty.

Objekty pre všeobecné letectvo.

Navrhované objekty sú situované západne od areálu Žilinskej univerzity, kde sa budú postupne budovať priestory s hangármi, prevádzkovými budovami a plochami pre ďalších užívateľov letiska :

C. VZLETOVÁ A PRISTÁVACIA DRÁHA

Hlavným faktorom využiteľnosti letiska je dĺžka vzletovej a pristávacej dráhy (VPD). Z prognózy predpokladaných počtov vybavených cestujúcich vyplýva predpoklad použitia typov lietadiel, ktorými by sa tieto počty dali zabezpečiť. Z výkonových parametrov lietadiel vychádza potreba predĺženia vzletovej a pristávacej dráhy a to v dvoch etapách až na dĺžku 2 450m

Existujúca VPD: C1 existujúca dĺžka 1 150 m
Predĺženie: C2,C3 predĺženie o 200 m alebo 1 300 m spolu 2 450 m

Šírka VPD 30 m a šírka vzletového a pristávacieho pásu (VPP) 150 m zostáva zachovaná. Tieto parametre VPD a VPP umožňujú prevádzku lietadiel s kapacitou 120-150 cestujúcich s doletom do celej Európy a stredomorských letovísk.

D. PRIEMYSELNÝ PARK

Priemyselný park je navrhovaný v blízkosti diaľnice D1 a D3. Sú dodržané predpísané odstupové vzdialenosti. Biokoridor a biocentrum prirodzene rozdeľuje prvú priemyselnú zónu na priemysel východ a priemysel západ. Ďalší rozvoj priemyslu sa uvažuje napravo od budovy Cargo.

D1 priemysel východ 6,8 ha
D2 priemysel západ 8,7 ha
D3 priemysel sever 1, prekladisko na železnicu 4,5 ha
D4 priemysel sever 2,3, rezerva 12,0 ha
D5 colné sklady 1,8 ha
D6 sklady 1,8 ha
  SPOLU 35,6 ha

V rámci riešeného územia sa predpokladá, že priemyselné budovy budú jednoducho usporiadané do skladačky hál, kombináciou obdĺžnikov (84x30x9m) a štvorcov (36x30x9 m) s medzerami 12 m. Presvetlenie bude svetlíkmi zhora. Keďže sa jedná o územie, ktoré bude v budúcnosti prevádzkované viacerými majiteľmi, je tu možná variabilita kombinácie hál.

To znamená, že pri rovnakej pôdorysnej osnove stĺpov je možné haly zoskupiť, prípadne prepojiť pomocou svetlíkov.

Využitie hál je polyfunkčné - výrobné, skladové, administratívne ...Okolo všetkých hál je navrhovaná dostatočne veľká manipulačná plocha.

Navrhované hlavné a zberné komunikácie ľahko a rýchlo spájajú všetky priemyselné zóny s letiskom, so železničným prekladiskom (priemysel sever 1) a s diaľnicou D1 a D3.

Žilina, 2003